Vznik a história folklórneho súboru Gymnik

Korene Gymniku siahajú až do roku 1953, keď na bývalej Vysokej škole pedagogickej v Bratislave rozvíjal svoju činnosť vysokoškolský folklórny súbor Pedagóg pod vedením národného umelca prof.  Suchoňa a učiteľov Katedry hudobnej výchovy dr.  Fedora a dr.  Lenga ako aj študentov Fakulty spoločenských vied  Kopeckého a  Šimonekovej – Madrovej. Zásluhou prof.  Stráňaia, a prof.  Rovného, veľkých nadšencov folklóru, vznikali pre prácu nového folklórneho súboru odborno-umelecké, ekonomicko-organizačné podmienky. Po zániku FS Pedagóg vzniká na pôde FTVŠ UK v roku 1964 z krúžku ľudových tancov folklórny súbor Gymnik. Zásluhou ďalších učiteľov z vedenia FTVŠ UK, ako prof. Kuchena, vtedajšieho dekana FTVŠ UK, prodekana prof. Kilára, vedúceho Katedry teórie a didaktiky gymnastiky prof. Hrčku, prof. Macáka, neskoršieho dekana FTVŠ UK a ďalších učiteľov FTVŠ UK sa vytvorili dobré podmienky pre jeho rast. Súbor sa rozšíril o vokálnu a inštrumentálnu zložku.

Sme Gymnikári,
zo všetkých kútov našej drahej vlasti poschádzaní, 
do mesta bratskej slávy,
do našej Bratislavy.

Kumšt otcov a materí sťa pozdrav zemi posielame, 
juhu nášmu úrodnému a zlatistému,
srdcu Slovenska i Zemplínu hraničnému, Záhoriu, Považiu, 
našej zemi drahej!

Názov Gymnik vznikol odvodením zo špecifických termínov (gymnopedia – krétsky bojový tanec, gymnos – cvičiť nahý, gymnikológia – náuka o telesných cvičeniach) podľa návrhov Kuchena, Hrčku a Šimonekovej, ktorá predmety Rytmiku a ľudové tance na fakulte vyučovala a ktorá sa najviac zaslúžila o jeho vznik.

2010 – 2024

Počas tohto obdobia si súbor prešiel neľahkou cestou. Značná časť kmeňových členov súboru odišla a súbor sa musel opätovne postaviť na vlastné nohy. Vďaka podpore a za pomoci bývalých členov a nových tanečníkov sa mu to však podarilo. V tomto období sa v súbore vystriedalo viacero pedagógov, najmä z radov bývalých členov súboru. Značnú časť práce s tanečníkmi odviedol Ľ. Slačka, so skúsenosťami zo SĽUK-u a jemu vlastnou nevyčerpateľnou energiou. Vznikla aj nová tvorba súboru tanečný blok z východného Slovenska Večarki a blok tancov z Gemera s tancami Na medveďa a palicový, Koleso a Po rejdovsky. V roku 2014 sa súbor dostal do celoštátnej  súťaže choreografii folklórnych kolektívov „TANCUJ, TANCUJ“ v ktorej získal zlaté pásmo za choreografiu Večarki. ĽH pripravila a vydala v roku 2017 CD Vrškami Dolinami. Súbor sa zúčastnil na viacerých zahraničných zájazdoch a festivaloch napr. C.I.O.F.F. v Belgicku a Kanade. Jedným z najvýznamnejších v tomto období bol aj zájazd do Južnej Kórei.

Počas náročných rokov pandémie súbor vytrval a udržal si všetkých členov. Koncom roka 2023 prišlo v súbore k výmene na poste riaditeľa súboru a riaditeľkou sa stala K. Šatánková.  Pod jej vedením sa súbor začal pripravovať na 60. výročie jeho založenia.

2004-2010

Koncom roka 2004 nastáva ďalšia obmena medzi členmi súboru.  Rekonštrukcia auly FTVŠ, nedovoľovala využívať tieto priestory na nácviky. Gymnikári sa však nedali znechutiť a spoločnými silami pretvorili nové priestory stolárskej dielne FTVŠ na nové nácvičné priestory.  Súbor aj napriek situácii umelecky dozrieval, čo potvrdzovali pozitívne kritiky medzinárodných odborných porôt C.I.O.F.F. ako európskej inštitúcie pre folklór. Gymnik aj v tomto období získava viacero ocenení na domácich aj zahraničných podujatiach a stal sa oficiálnym predstaviteľom slovenského ľudového umenia na Medzinárodnom folklórnom festivale v Malajzii, zúčastnil sa na najstaršom a najprestížnejšom folklórnom festivale v Európe vo francúzskom Confolens a absolvoval umelecké turné pri príležitosti osláv samostatnosti univerzít v Mexiku.

1999-2004

Postupný pokles  aktivity a.s. Gymnik, vyúsťuje v roku 2001 do vzniku nadácie Pro Gymnik ktorá vytvára podmienky na podporu súboru.  Funkcia riaditeľa súboru opäť prechádza z pozície výchovno- umeleckej do pozície manažérskej a v roku 1999 sa na túto pozíciu nastupuje  E. Juléniová a v roku 2003 Š. Gerhát. Cestu ďalšieho vývoja stanovuje umelecké vedenie zvýšeným náborom poslucháčov FTVŠ do radov súboru. Žiaľ ich umelecké kvality nedosahujú potrebnú úroveň.

V súbore dostáva priestor nastupujúca generácia mladých choreografov L. Šútorová, J. Hamar a P. Mezei (absolvent FTVŠ), ktorí svojimi choreografiami príjemne spestrujú repertoár súboru. Dôležitým krokom pre zachovanie existencie súboru je postupné formovanie novej ľudovej hudby pod vedením hudobného pedagóga P. Dovičoviča, ktorá zahájila svoju prácu v roku 2003 „od čistého stola“. I napriek existenčným problémom súbor nestráca na kvalite, o čom svedčí zisk významných ocenení.

1994-1999

Komerčný tlak vo folklórnom hnutí sa navonok prejavil ako metla pre menej ekonomicky zdatné súbory. Mnohé zanikajú alebo sa vracajú späť‘ na úplne amatérsku bázu. Isté problémy začínajú aj s účasťou na domácich vystúpeniach a festivaloch. Čoraz zriedkavejšie sú výjazdy na programové „šnúry“ mimo Bratislavu.

V roku 1996 zdvihla hodenú rukavicu a na uvoľnené miesto riaditeľa FS nastúpila E. Boďová, bývalá tanečníčka a absolventka FTVŠ. V pomerne krátkom čase sa jej podarilo zostaviť‘ kvalitnú umeleckú a manažérsku skupinu ľudí spolu s P. Feriancom. Ich temer až rodičovským prístupom sa im okrem iného podarilo vytvoriť‘ živnú pôdu pre vznik nových choreografií a hudobno­ tanečných blokov, ako aj pre ich kvalitnú interpretáciu na domácich a zahraničných festivaloch. V roku 1997 vytvoril J. Blaho nový hudobno-tanečný blok z Kysúc, s hudobnou úpravou M. Veselského. V roku 1999 pribudli z dielne týchto autorov do repertoáru súboru tance z východného Slovenska. O relatívnej hojnosti svedčí zabezpečenie nových krojov a rekvizít podľa návrhov Z. Štefánikovej. Celý súbor sa v tomto období výrazne aktivizuje. Vo funkcii umeleckého vedúceho a choreografa pracuje opäť J. Blaho. Kvalita vedenia a pedagógov sa pozitívne odráža na tanečnej úrovni súboru. Ľudová hudba pod vedením P. Uličného postupne dosahuje vynikajúcu interpretačnú úroveň. V tomto období Gymnik získal jedno z najväčších ocenení „folklórneho sveta“- Zlatú valašku z Medzinárodného festivalu horalských krajín v Zakopanom za tanečné bloky z Myjavy a Oravy.

Úsilie manažérov spolu s priaznivcami súboru z Protetiky a Levických mliekarní kulminuje v roku 1998 založením akciovej spoločnosti Gymnik, čo sa prejavilo pozitívnym vyriešením finančnej problematiky súboru. To umožnilo Gymniku, okrem iného, realizovať‘ atraktívny zájazd do Indie, kde súbor reprezentoval Slovensko na oslavách 50 výročia ich samostatnosti. Zároveň mali členovia súboru príležitosť  opäť účinkovať v predstaveniach Na skle maľované v DPOH a na Novej scéne v Hrnčiarskom bále.

1989-1994

Nástupom M. Veselského na pozíciu riaditeľa súboru (1989) sa zintenzívňuje umelecký rast súboru. Tandem Blaho – Veselský vytvára nove tanečno-hudobné bloky: Handelci a  Pod Javorinou, ktoré sa stávajú nosnými programami súboru a získavajú množstvo významných ocenení. Pedagógom tanečnej zložky sa stáva J. Kupčo. Jeho práca zanecháva v súbore hlbokú pozitívnu stopu. Do práce kolektívu sa výraznou mierou opäť zapájajú poslucháči FTVŠ. Ľudová hudba pracuje pod prísnym dohľadom autora hudby M. Veselského. K ostrieľaným muzikantom pribúda nový primáš – E. Berky. Toto obdobie kryštalizácie ľudovej hudby vrcholí angažovaním novej ľudovej hudby pod vedením P. Kuštára. Zmenou spoločenských pomerov sa súboru otvárajú príležitosti v podobe komerčných vystúpení, ktoré pomáhajú rozvíjať krojový fond súboru. V roku 1993 sa stáva riaditeľom súboru P. Litomerický.  Pozície pedagógov tanca preberajú bývalí tanečníci. Vysoká umelecká úroveň súboru, ale i kvalitná, tvorivá práca celého kolektívu je v tomto období deklarovaná množstvom významných domácich i zahraničných ocenení.

1984-1989

Po získaní najvyšších ocenení odchádzajú zo súboru viacerí dlhoroční pracovníci z postov umeleckých vedúcich, ako aj viacerí zaslúžilí členovia a pracovníci súboru a tak došlo k omladeniu členov súboru ako aj vedenia. Od roku 1985 pokračuje Nasir A. Zoberi ako vedúci súboru. Umeleckým vedúcim a choreografom je Ján Blaho, tanečným pedagógom P. Homolka a vedúcim ľudovej hudby A. Hanzel- V období rokov 1982 až 1987 bol súbor v rámci integrácie reprezentantom Univerzity Komenského, riadil ho Rektorát UK, pričom spĺňal reprezentatívnu aj propagačnú úlohu.

Nové tanečné obsadenia pomáhajú vylepšovať choreografie a napriek tomu, že sa v práci súboru vyskytlo veľa živelnosti a narušila sa systematickosť‘ tréningového procesu, nevymizlo nadšenie mladých ľudí, ktorí naďalej pracujú v súbore s láskou. Na kvalifikačných prehrávkach v roku 1985 obhájil súbor umeleckú „A“ kategóriu.

Súbor spolupracoval s Československým filmom a Československou televíziou. Úspešne vystupoval na domácich folklórnych festivaloch, Festivaloch priateľstva mládeže ČSSR a ZSSR (1988), na Československej zimnej univerziáde vo Vysokých Tatrách. Viacerí dlhoroční členovia súboru získali v roku 1985 rezortné vyznamenanie Ministerstva kultúry SSR a súbor ako celok vyznamenanie Zaslúžilý kolektív ZUČ. Za všetky úspechy dosiahnuté počas svojej nepretržitej reprezentácii na domácich súťažiach, v zahraničí a ostatných kultúrnych akciách boli umeleckí vedúci súboru (Blaho, Šimoneková, Veselský) v roku 1986 vyznamenaní Ministerstvom kultúry SSR. Po odchode Nasira A. Zoberiho v apríli 1988 dočasne prevzal jeho funkciu M. Zaťovič a spolu s umeleckým vedením pripravil súbor na kvalifikačné kategorizačné prehrávky amatérskych súborov a po piatykrát obhájil umeleckú ,,A“ kategóriu.

1979-1984

Vo vedení súboru naďalej pokračuje Nasir A. Zoberi, H. Šimoneková, a pridávajú sa J. Blaho, D. Ťapáková, M. Veselský, asistenti choreografa A. Príkazská a J. Rinčo (poslucháč FTVŠ UK). Do ľudovej hudby pribúda M. Kiselak (poslucháč FTVŠ UK) a predníci J. Kružliak a P. Černay. Ľudová hudba sa pre svoje kvality osamostatnila a koncertovala pod názvom Vrchári.

Repertoár bol obohatený o nové programové bloky. Najväčší úspech slávil programový blok „Na zelenej lúke“ v choreografii J. Blaha a hudbou od  M. Veselského, v ktorom autori uplatnili gymnikársky vtip, hravosť a obratnosť. Ďalším je programový blok „Oravské podoby“ s tanečnými obrázkami Prostá a Zajačí, Na vysoký ľan, Žabecák a odzemok. Posledným je východoslovenský blok „Tanečné premeny“ s časťami Karičky, Cifrovaný a Čardáš, Krútená, piesne z Krivian a Šarišská polka.

Veľkým úspechom súboru bolo tretie obhájenie umeleckej kategórie „A“ v rámci kategorizácie súborov v roku 1982  čo sa zatiaľ žiadnemu slovenskému folklórnemu súboru nepodarilo.

1974-1979

V tomto období sa Ľ. Pavlovičovej-Bakovej, jednej z umeleckých vedúcich speváckej zložky,  podarilo skĺbiť‘ spolu speváčky – sólistky a dievčatá tanečnej zložky a vytvorila sa na vtedajšiu dobu jedna z najlepších tanečno-speváckych skupín medzi folklórnymi súbormi. K ním sa zostavila aj chlapčenská spevácka komorná skupinu.

Umelecké vedenie stanovilo nový smer dramaturgie, keď prešlo od mozaikového skladačkového typu programu k uceleným monotematickým programových blokov. Účelom tohto kroku bolo širšie poznanie a predstavenie folklóru vybraného etnika a regiónu. Umeleckou vedúcou súboru a tanca zostala H. Šimoneková, ktorá neskôr choreografické žezlo odovzdala svojmu žiakovi J. Blahovi (absolvent FTVŠ UK).

Veľkou príležitosťou  pre súbor bola ponuka od Divadla P. O.  Hviezdoslava  na účinkovanie  vybraných  členov  tanečnej zložky v muzikáloch Na skle maľované a neskôr v Playbacku. Členovia súboru tak mohli zúročiť nadobudnuté schopnosti a vedomosti na profesionálnej scéne. V rozvoji hudobnej zložky sa uplatnili sóIové hudobné nástroje, a to okrem fujár najmä píšťalky, heligónka, drumble.

Medzi najväčšie úspechy súboru v tomto období patrí dvojnásobné získanie najvyššej umeleckej ,,A“ kategórie v rámci umeleckej kategorizácie amatérskych folklórnych súborov, a to v roku 1976 a 1979.

1969-1974

Nový vedúci súboru Nasir A. Zoberi neupúšťa z nárokov na zvyšovanie interpretačnej úrovne programu a zameriava sa aj na zvýšenie pestrosti programu. Nadviazal spoluprácu s profesionálnymi choreografmi najvyspelejších folklórnych súborov SSR, hudobnými upravovateľmi, predníkmi a tanečnými pedagógmi. Umeleckým vedúcim hudobnej zložky sa stal I. Farkaš, pozvanej ľudovej hudby Československého rozhlasu Rinaldo Oláh, neskôr  R. Gašpar, ako predníci celého jej profesionálneho zloženia. Cennou spoluprácou boli aj odborné konzultácie so Stanislavom Dužekom a návrhy krojov od Viery  Nosáľovej. Okrem úspešnej reprezentácia súboru sa vyvíjala snaha vo výchove interpretov, najmä z radov poslucháčov FTVŠ UK,  vytváranie podmienok na ich  choreografickú a pedagogickú prácu, prehlbovanie ich poznatkov z oblasti teórie choreografie a didaktiky ľudových tancov. Za čo môže Gymnik vďačiť najmä Hede Šimonekovej.

Spojenie študijných povinností s prácou v súbore sa v rámci predmetov rytmika a ľudové tance (neskôr zvolený šport rytmická gymnastika) realizovalo metodickou pomocou a pedagogickými výstupmi v tanečnej zložke, choreografickou prácou, ako aj diplomovými prácami z oblasti teórie a didaktiky ľudových tancov v školskej telesnej výchove. Tiež overovaním hudobnosti, rytmickej výchovy, tvorbou choreografií pre stredoškolskú mládež, neskôr problematikou folklórnych súborov v ZUČ-ke (išlo konkrétne o tréningové zaťaženie tanečníkov, všeobecnú a špeciálnu pohybovú prípravu tanečníkov, proces osvojovania a zapamätania si ľudových tancov).

1964-1969

I. etapa (I 964 – 1968)

V prvých rokoch existencie súboru si študenti rozširovali základne vedomosti a zdokonaľovali si zručnosti z ľudových tancov. Tieto poznatky následne uplatňovali‘ na hodinách gymnastiky a ľudových tancov, čím podnecovali lásku k tanečnému a hudobnému folklóru v poslucháčoch fakulty a tým sa ich snažili začleniť do súboru. , Po osvojení si jednoduchých tanečných motívov začali postupne nacvičovať zložitejšie kombinácie a pôvodné folklórne tanečné formy v ucelených choreografiách. Po prvotnom úspechu so sólovým Starosvetským tancom z Terchovej a Zemplínskym čardášom na I. akadémii FTVŠ UK v roku 1965 členovia súboru vyvinuli ešte intenzívnejšiu snahu a  do súboru boli prijímaní aj ďalší členovia z radov študentov  iných stredných a vysokých škôl.

Dramaturgia súboru bola určená zložením a technickou úrovňou tanečného kolektívu. Príznačný bol vysoký stupeň rozvoja pohybových schopností – rýchlosti,  sily, vytrvalosti a koordinácie, tiež hravosť a úprimná radosť z pohybovej činnosti. Autorkou choreografií, podkladov pre hudobné úpravy, návrhov krojov bola Heda Šimoneková, ktorá umelecky viedla súbor 20 rokov, tanečno-pedagogicky 21 rokov.

II. etapa (1968 – 1969)

Na jeseň roku 1968 prichádza na uvoľnené miesto vedúceho súboru a hudobnej zložky bývalý dirigent SĽUK-u A. Sokol. Jeho zásluhou vznikol v súbore aj veľký orchester a dievčenský spevácky zbor a zároveň obe tieto telesá dirigoval. Na doplnenie choreografií Hedy  Šimonekovej pozýva choreografov Juraja Kubánku a J. Ševčíka zo SĽUK-u, Cyrila Zálešáka z Osvetového ústavu a Emila Bartka.